fbpx

Stanovisko ZKŠS k petícii k vzdelávacím cyklom

Petícia OZ PŠaV (v prílohe) poukazuje na zásadné nedostatky v reformných aktivitách ministerstva školstva, ktoré povedú k zníženiu kvality vzdelávania.

Dovoľujeme si zaujať stanovisko k argumentom, ktoré OZ PŠaV vo svojej petícii uvádza.

1. Zavedenie cyklov – 1. cyklus (1. až 3. ročník), 2. cyklus (4. až 5. ročník), 3. cyklus (6. – 9. ročník).

„Najväčší problém je v rozdelení obsahu vzdelávania v základnej škole na cykly… Reforma podľa nášho názoru zavádza nepremyslené zmeny, ktoré neprispejú k zvýšeniu úrovne a stability vzdelávania, iba do neho vnesú zbytočný chaos.“

V petícii nie je uvedený jeden argument, ktorý by zdôvodnil prečo je zavedenie cyklov nesprávne.

Zavedenie troch vzdelávacích cyklov predstavuje zmenu organizácie kurikula základného vzdelávania, ktorá je spojená so zmenou organizačnej štruktúry ZŠ. Rozdelením do cyklov a súčasným spojením 1. a 2. cyklu sa predlžuje primárne vzdelávanie (I. stupeň) na 5 rokov a nižšie sekundárne vzdelávanie (II. stupeň) sa upravuje na 4 roky. Momentálne sme jediná krajina v Európe, ktorá má I. stupeň kratší ako II. stupeň (niektoré krajiny ako Fínsko majú I. stupeň dokonca v trvaní 6 rokov). Rozdelenie do vzdelávacích cyklov a dlhší prvý ako druhý stupeň je teda overeným trendom v úspešných krajinách. Prečo?

Vyspelé vzdelávacie systémy sú orientované na kompetenčne orientovaný profil absolventa jednotlivých stupňov školy a jeho následnú nadobudnutú schopnosť celoživotného vzdelávania (schopnosť učiť sa a meniť sa, adaptovať sa ako kľúčová dispozícia pre rýchlo sa meniace podmienky doby a spoločnosti). Kompetenčne orientovaný profil absolventa znamená, že hlavným edukačným cieľom sa stávajú kompetencie, nie vedomosti a zručnosti (tie tvoria ale dôležitú bázu pre ich získavanie). Rozvíjanie kompetencií má gradačný charakter, čiže žiaci ich získavajú na stále zvyšujúcich sa úrovniach (ako to poznáme pri jazykoch A1 – C2). Niektoré kompetencie majú väzbu na danú oblasť poznávania, napríklad prírodovednú (pozorovanie, experimentovanie, tvorbe hypotéz atď.), niektoré kompetencie majú globálny (všeobecný) charakter (kritické myslenie, tvorivé myslenie, tímová spolupráca atď.).

Čo je však v tejto súvislosti dôležité je to, že pre rozvíjanie vyšších úrovní kompetencií v jednotlivých poznávacích oblastiach a globálnych kompetencií (alebo ak chcete inak – funkčných gramotností) je rozhodujúce získanie kvalitných – pevných a trvalých – základov v rámci primárneho vzdelávania, teda tzv. základných (bazálnych) gramotností (čítania, písania, počítania atď.). Preto je dôležité I. stupeň predĺžiť. Lepšie zodpovedá prirodzenému vývoju dieťaťa, čo potvrdzujú viaceré výskumu i skúsenosti zo zahraničia. Pre rozhodujúce životné kompetencie potrebujú mať deti osvojený pevný základ.

Výhodou vzdelávania v cykloch je aj možnosť lepšieho rozloženia obsahu učiva a plnenia určených vzdelávacích cieľov individuálne podľa tempa a úrovne detí. To zodpovedá cielenej snahe o individualizáciu či personalizáciu vzdelávania podmienenými rôznorodými individuálnymi i lokálnymi/regionálnymi potrebami detí.

Uvedenú zásadnú pripomienku (výhradu) považujeme z týchto dôvodov za neopodstatnenú.

2. Vyučovanie v oblastiach.

„Chceme aj naďalej v slovenskom školstve samostatné vyučovacie predmety ako napríklad fyziku, chémiu, či dejepis a nie ich spojenie do vzdelávacích oblastí“.

V petícii nie je uvedený jeden argument, ktorý by zdôvodnil prečo je spájanie predmetov do vzdelávacích oblastí nesprávne.

Silnejšia podpora vyučovania obsahu učiva v širších vzdelávacích oblastiach vychádza z komplexného vnímania a poznávania sveta. Pre dieťa je prirodzenejšie poznávať svet komplexne, celistvo; ako jeden kompaktný a fungujúci celok, kde všetko so všetkým súvisí. Poznávať okolitý svet vo vzájomných a príčinných súvislostiach. Požiadavka vytvárania integrálnych vzdelávacích obsahov v rámci kurikulárnej reformy tak bola úplne legitímna a opätovne je celosvetovým trendom v úspešných krajinách. Vzdelávanie v integrálnych oblastiach je dôležitejšie na I. stupni, kde sú k tomu prirodzene vytvorené aj lepšie podmienky (dominantná jedna pani učiteľka). Vo vyšších ročníkoch (cykloch) je prirodzenejšie aj vyučovanie po jednotlivých predmetoch, nakoľko štúdium má byť postupne čím ďalej diferencované podľa osobnostných preferencií a dispozícií študenta.

Túto pripomienku považujeme za neopodstatnenú aj z iného dôvodu – podľa navrhovanej novej skladby rámcového učebného plánu si škola môže vybrať, či budete vyučovať po klasických predmetoch alebo vzdelávacích oblastiach. Rovnako sú tak koncipované aj nové vzdelávacie štandardy, ktoré počítajú s integrálnym i predmetovým vyučovaním.

3. Obsah vzdelávania.

„Trváme na tom, aby štátne vzdelávacie programy vymedzovali obsah výchovy a vzdelávania, nie iba ciele“.

Túto pripomienku považujeme za neopodstatnenú, nakoľko obsah vzdelávania vymedzuje obsahový štandard a ten je zachovaný.

„Odmietame, aby obsah výchovy a vzdelávania museli vytvárať učitelia a aby školy museli opäť tvoriť nový školský vzdelávací program kvôli zavedeniu cyklov. Úlohou pedagogických zamestnancov je voliť metódy a formy práce so žiakmi a nie vymedzovať obsah. Obsah výchovy a vzdelávania má určovať štát prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu a nesmie túto kompetenciu prenášať na ďalšie osoby.“

Túto pripomienku považujeme za neopodstatnenú, nakoľko aj v súčasnosti si školy tvoria školský vzdelávací program a učebné osnovy. Rozdelenie do cyklov znamená, že obsahové a výkonový štandardy nie sú predpísané na ročníky, ale dvoj- alebo troj- ročný cyklus, čo vytvára lepšiu možnosť prispôsobovať obsah a voľbu metód a foriem individuálnym potrebám triedy a žiakov. Rozdelenie učiva v rámci školského roka v danom ročníku predsa zodpovedá charakteru tematického výchovno-vzdelávacieho plánu, ktorý si poctivý učiteľ vypracováva automaticky pri plánovaní výučby v danom ročníku, resp. triedy (vychádzajúc z poznania úrovne ich dosiahnutých vedomostí, a po novom azda lepšie – kompetencií).

Uvedenú petíciu OZ PŠaV z týchto dôvodov nepodporujeme.

Nestotožňujeme sa s postojom OZ PŠaV, ktorý a priori odmietavým voči uvedeným konkrétnym reformným aktivitám ministerstva školstva. Nám nepomôže sa neustále vymedzovať. Nestačí poukázať na chyby a vady zavádzaného reformného projektu, treba ich vedieť podložiť odbornými odôvodneniami a navrhnúť alternatívne vylepšenia. Napriek tomu niektoré pripomienky OZ PŠaV považujeme za opodstatnené (napr. to, že pedagogické fakulty nezačali s prípravou budúcich pedagógov).
Pomôže nám len úprimné priznanie a uvedomenie si toho, že potrebujeme nevyhnutne systémové zmeny vo vzdelávaní, ktorých kurikulárna reforma je jednou dôležitou súčasťou. Potrebujeme otvorený a konštruktívny dialóg, ktorý je otvorený pre iný odborný pohľad a dosahujúci spájanie všetkých aktérov vo vzdelávaní. A potrebujeme začať na sebe pracovať; bez zmeny procesu učenia sa bude akákoľvek debata o organizačných opatreniach zbytočná. Len odvážna cesta bez predstieraných ilúzií o potrebe len málo bolestných zásahov nás posunie smerom k štandardom moderného vzdelávania. Len samotné cykly a iné organizačné úpravy nás k úspešnému cieľu neprivedú..

Potrebujeme sa učiť ako účinnejšie meniť proces učenia sa žiaka tak, aby sa viac rozvíjal jeho jedinečný osobnostný potenciál a prioritné globálne kompetencie dneška.

Požehnaný pôstny čas!

Daniel Masarovič, prezident ZKŠS

peticia_odbory