fbpx

Stanovisko zástupcov zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení k schválenej novele

Neštátne školy: Novela financovania škôl a školských zariadení robí konečne poriadok vo financiách, ktoré cez obce dáva štát na vzdelávanie / 30. november 2021

Zriaďovatelia neštátnych škôl a školských zariadení, ktorých zastupuje Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Komisia pre katechizáciu a školstvo Konferencie biskupov Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska a Školský výbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vítajú novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve financovaní škôl a školských zariadení, ktorú prijali poslanci v súlade s Programovým vyhlásením Vlády SR:
Novela zákona, na rozdiel od doteraz len deklaratórnej rovnosti, zakladá skutočnú rovnosť medzi zriaďovateľmi, kedy obec, cirkevný aj súkromný zriaďovateľ dostane rovnakú sumu na vzdelávanie detí. 

Štát, ako dobrý správca verejných financií, v súlade s Programovým vyhlásením touto novelou zabezpečuje, aby sa peniaze na vzdelávanie dostali adresne ku každému dieťaťu aj v obciach, kde to tak doteraz nebolo.

Zároveň novela odstraňuje legislatívnu dieru, keď obce bez vlastnej materskej školy, ZUŠ, jazykovej školy alebo školského zariadenia, mohli neštátnemu zariadeniu prideliť 0 €, keďže nemali z čoho vypočítať minimálnych 88%. 

Nejde o závratný zásah do rozpočtov obcí, ako sa mylne verejne interpretuje, pretože novela zasahuje veľmi adresne tam, kde sa peniaze neštátnych zriaďovateľov vytrácali. Len necelých 10% všetkých obcí (cca 270), kde sú neštátne školy alebo školské zariadenia malo oproti ostatným 90% obciam nepochopiteľnú výhodu a mohlo brať z toho, čo bolo určené iným. Peniaze neštátnych zriaďovateľov sa za ostatných 13 rokov neprávom stali pevnou súčasťou ich príjmov a dnes ich budú musieť zohľadniť aj vo výdavkovej časti.

Financie, štátom pôvodne určené na vzdelávanie, obec nevracia do štátneho rozpočtu, ale nakladá s nimi podľa svojej ľubovôle. V rokoch 2016 – 2018 si takto cca 200 obcí a miest ponechalo 42 miliónov eur, ktoré štát poslal na vzdelávanie deťom neštátnych škôl. Považujeme to za nanajvýš škandalózne a v ostrom protiklade s Ústavou SR a deklarovanou rovnosťou všetkých. Je nevyhnutné ukončiť profit niektorých obcí na úkor detí neštátnych škôl a školských zariadení.

Obce pri hospodárení s vlastným majetkom a financiami nemajú ústavou garantovanú absolútnu samostatnosť. Ústava SR umožňuje vo verejnom záujme a nevyhnutnej miere zákonom ustanoviť podmienky ich hospodárenia (čl. 65 ods. 1 Ústavy SR). Novela zamedzuje úniku financií, ktoré štát vyčlenil na vzdelávanie v ich školách /ŠZ, čo je nesporne vo verejnom záujme a súčasne neštátnym zriaďovateľom vytvára podmienky stability.

Oceňujeme, že sa konečne nachádza odvaha na riešenie problémov s financovaním, na ktoré poukazujeme už 13 rokov.  Je až nepochopiteľné, že tak dlho pristupoval zákonodarca k tejto problematike ľahostajne. O to viac si ceníme konkrétne kroky k napĺňaniu Programového vyhlásenia vlády SR a aktivitu predsedu Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Richarda Vašečku a ďalších poslancov pri predložení a schvaľovaní novely zákona, rovnako aj aktívnu podporu ministerstva školstva, ktorá potvrdzuje, že aj v ich prvoradom záujme je dieťa a princíp rovnosti.

Eva Ohraďanová, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení
Mons. Bernard Bober, Komisia pre katechizáciu a školstvo KBS
Daniel Masarovič, Združenie katolíckych škôl Slovenska
Miroslav Čurlík, predseda Školského výboru Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku 

AKO TO V SÚČASNOSTI (NE)FUNGUJE:
Všetky školy a školské zariadenia sú v spoločnej sieti škôl a školských zariadení, plnia jednotný Štátny vzdelávací program a rovnako ich kontrolujú štátne orgány. Štát si u všetkých zriaďovateľov (obcí, cirkevných i súkromných) objednáva rovnakú výchovno-vzdelávaciu službu a financuje ju spravodlivo rovnakým príspevkom na každé dieťa. Tento príspevok, je určený výhradne na mzdy a prevádzku, nie na budovy, nadštandardné vybavenie, či špeciálne programy.

Systém financovania cez podielové dane samospráv (školy a školské zariadenia s výnimkou základných, stredných a špeciálnych škôl) je pri vstupe spravodlivý – štát sa pri nápočte riadi počtom detí vo všetkých školách/ŠZ v obci a na každé prispieva rovnako, čím napĺňa paragraf školského zákona o rovnom prístupe ku všetkým zriaďovateľom. Avšak pri výstupe – neštátna škola/ŠZ za rovnakú službu štátu – vzdelávanie, spravidla dostáva nižšiu, až výrazne nižšiu sumu ako obecná škola/ŠZ. Dokonca “vďaka” legislatívnej diere, v obci, kde nie je obecná škola rovnakého typu, podľa ktorej sa vypočíta suma pre neštátnu školu/ŠZ (minimálne 88% z 0) niektoré školské zariadenia stoja na hranici cielenej likvidácie (SCŠPP v Leviciach dostáva cca len polovicu z nápočtu štátu, čo hlavne počas zatvorenia škôl/ŠZ počas 1. vlny korony malo priamy dopad na ich existenčné ohrozenie). Na nespravodlivo nastavený systém financovania materských škôl, ZUŠ, jazykových škôl a školských zariadení doplácajú práve deti a ich rodičia, ktorí sa rozhodli pre školu/ŠZ neštátneho zriaďovateľa.

Obec v rámci svojej územnej pôsobnosti rozdeľuje príspevok podľa počtu detí všetkým (teda i neštátnym) materským školám, ZUŠ, jazykovým školám a školským zariadeniam. Avšak obec má aj zriaďovateľskú pôsobnosť a pri rozhodovaní voči neštátnym školám je v zrejmom konflikte záujmov. To často (cca ⅔ prípadov) spôsobuje, že neštátnemu zriaďovateľovi pridelí z peňazí od štátu menej peňazí ako svojim. Obec, ako zriaďovateľ vlastných škôl môže legálne “ukrojiť” neštátnemu zriaďovateľovi 12% financií. Inými slovami, jeden zriaďovateľ má iba  88% a druhý má 112%. Financie, pôvodne určené na vzdelávanie, obec nevracia do štátneho rozpočtu, ale nakladá s nimi podľa svojej ľubovôle. V rokoch 2016 – 2018 si takto cca 200 obcí a miest, ponechalo 42 miliónov eur, ktoré štát poslal na vzdelávanie deťom neštátnych škôl.

Súčasná legislatíva, ktorá nejednoznačne definuje územnú a zriaďovateľskú pôsobnosť obce, spôsobuje, že:
a) Väčšina neštátnych škôl od štátu cez podielové dane na vzdelávanie detí tak dostane prakticky menej, v niektorých prípadoch výrazne menej financií ako obci na žiakov týchto škôl poskytol štát. Vychádzajúc zo zverejnených záverečných účtov obcí, kde je najmenej jedna neštátna škola/ŠZ, je zrejmé, že v priemere 20% všetkých pridelených financií napočítavaných na mzdy a prevádzku neštátnych škôl/ŠZ, zostáva v rozpočtoch obcí a sú použité na iné účely. Podľa našich prepočtov za obdobie rokov 2016 – 2018 takto zostalo v rozpočtoch obcí 42 287 496,27 €. 

b) Inokedy niektoré obce nedodržujú zákonom stanovenú minimálnu sumu 88% pre neštátnych zriaďovateľov. Napr. rozdiel medzi zákonom stanovenou minimálnou sumou a reálne poskytnutými financiami v Bratislave len pre cirkevných zriaďovateľov za roky 2011 – 2019 bola vo výške  933 761,96 €. Bola úspešne vymáhaná súdnou cestou a následne aj  uhradená.

c) Na rovnakú službu pre štát – napríklad vzdelávanie v MŠ naprieč Slovenskom určujú obce na prevádzku a mzdy financie vo výrazne rozdielnych dotáciách, čím dochádza k diametrálne rozdielom, pričom všade pedagógovia plnia rovnaký štátny vzdelávací program.

PRÁVNE STANOVISKO

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.
Dlhé roky sa venuje právu vo verejnej správe, autor viac ako 70 zahraničných a domácich vedeckých a odborných článkov najmä z odvetvia správneho práva. V aplikačnej a vedecko-výskumnej praxi sa zameriava predovšetkým na inštitúty územnej samosprávy.

Právo na samosprávu je súčasťou katalógu základných práv a slobôd. Žiadne právo však nie je bezbrehé a neobmedzené. Samospráva sa realizuje v podmienkach Slovenskej republiky (ako aj v iných vyspelých štátoch) vždy v medziach a hraniciach vymedzených zákonom. Zákonodarca teda určí, čo je príjmom obce, čo je samosprávnym príjmom obce, čo je odvodeným príjmom obce, aké povinnosti má obec, čo musí obec plniť voči subjektom pôsobiacim na jej území, a podobne. Vnímanie obcí ako neobmedziteľných subjektov financujúcich svoje potreby z vlastných príjmov je nepochopením samosprávy. Štát je legitímne oprávnený ukladať obciam povinnosti. Limitom je pre štát zákonnosť a ústavnosť. Explicitne to má základ v čl. 13 ods. 1 Ústavy SR „Povinnosti možno ukladať … zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,“. Vymedzenie obce ako subjektu limitovaného zákonom obsahuje samotná legálna definícia obce v čl. 65 ods. 1 Ústavy SR „Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.“ Identická definícia je obsiahnutá v samotnom zákone č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení „Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.“ V Slovenskej republike je štát originárnym subjektom verejnej správy a štát zákonom vymedzuje rozsah subjektivity iných verejnoprávnych korporácií, t. j. obcí.

Ak by nebolo možné ukladať povinnosti zákonom, tak by sme sa dostali do absurdnej situácie, že štát by vrchnostensky nemohol uložiť žiadnemu subjektu (obci, obyvateľovi, právnickej osobe) absolútne žiadnu povinnosť. Základné práva nie sú, a nemôžu byť vnímané absolútne. Ak by boli vnímané absolútne, tak by nebolo možné uložiť povinnosť, tak aby sa „nedotkla“ žiadneho práva alebo slobody. (slobody zhromažďovania, osobnej slobody, právo na samosprávu, …) T. z. každá uložená povinnosť zasahuje do „autonómie“ adresáta. Inak by povinnosť nebola „povinnosťou“. 

Úlohou Ústavného súdu SR je potom posúdiť, či je zákonom uložená povinnosť primeraná vo vzťahu k dotknutým základným právam a slobodám. T. z. či nie je neproporcionálna vzhľadom na sledovaný cieľ.  Podľa môjho názoru, zavedenie povinnosti samospráve poukázať zriaďovateľom škôl a školských zariadení finančné prostriedky, ktoré štát určil pre deti a mládež nie je neprimeraným zásahom do práva obcí na výkon samosprávy.