fbpx

Diela doručené k našej výzve Hrdinovia dnešných dní

V homílii na Kvetnú nedeľu pri príležitosti Svetového dňa mládeže nás pápež František pozval k vyjadreniu súcitu, spolupatričnosti, vďaky a lásky hrdinom dnešných dní. Preto sme zverejnili výzvu s názvom Hrdinovia dnešných dní. Sme veľmi radi, že sa do povzbudenia a poďakovania za ich prácu a lásku originálnym spôsobom zapojili stovky žiakov a poslali nám umelecké pozdravy vo forme výtvarných a literárnych prác a krátkych videí.

Prinášame vám tieto milé diela a zo srdca ďakujeme autorom za ich čas, ktorý hrdinom dnešných dní venovali.

Do našej výzvy sa zapojilo viac ako 35 škôl a škôlok z celého Slovenska. Najmladší účastník má 2 roky, ja vyfotený s celou rodinou, táto rodina pochopila, že oni sú Hrdinovia našich dní/ starajú sa o 4 deti/ :), najstaršia participantka mala 40 rokov.

Príspevkov bolo:
literárnych 99
video 7
obrázky 195

Doručené videá

Poďakovanie

Smutné malé detičky, pozerajú z izbičky.
Čo sa deje? Čo sa stalo? 
Nesmieš sa hrať s kamoškami,
von pôjdete len s rúškami.

Lekári a sestričky,
Ochraňujú naše sníčky.
Policajti, hasiči,
poriadok už len tak fičí.
Kuchári a predavači
Plné brušká, to nám stačí.

Ďakujeme s láskou v srdci,
Ja Marko a proste všetci.

Ally a Marko Uderianovci, CZŠ Lučenec



Aj oni sú hrdinovia 

Aj oni sú hrdinovia,
Tí obyčajní ľudia,
Oni čo ráno vstávajú 
A večer si opäť líhajú.

Pod stresom deň celý 
Strávia všetok čas v celi
V cele strachu a paniky
Kde robia veľké nákupy. 

Ani štyri steny nevedia 
Čo robí tá pani odvedľa,
Ktorá premýšľa dňom i nocou 
Ako zvládnuť boj s corona vírusom.

Ani kostra dodávky nevie,
Koľko pán vodič odvezie 
Po krajine letí neustále 
Aby rúška boli odovzdané.

Ani pokladnica nevie
Koľko tých peniazí
Padne do priehradky 
Za obrovské nákupy.

Ani obálka nevie 
Čo sa v nej nesie 
Čo pani poštárka 
Odovzdá pani starenke. 

Ani učiteľka nevie 
Čo študentom prinesie 
Ten čas strávený 
V obmedzenom prostredí 

Ani lekár nevie 
Koľko pacientov dostane 
Na corona vírus vylieči 
A koľko bude v nebi.

Ani sviečka nevie
Koľko modlitieb si vypočuje 
Koľko pier vyprosuje
Ukončenie pandémie. 

Ani ja neviem 
Čo každý človek obetuje 
V boji ťažkom 
S tým veľkým nepriateľom. 

Ani ty nevieš 
Či ďalej budeš. 
A čo ťa čaká 
Na druhej strane mosta. 

Ale všetci vieme 
Že spolu to zvládneme 
K disciplíne prispejeme 
A seba obetujeme 

Aj tí najmenší z nás 
Sú hodní lásky, 
Lásky ktorá na kríži 
Nás učí milovať všetkých. 

Vidieť činy najmenších 
Čo sa tiež riziku vystavujú  
čo ešte pracujú 
A našu krajinu poháňajú

Aby večne hynúť
v troskách nezostala 
Ale s láskou a disciplínou 
z choroby povstala.

Poďme preto spolu
Poďakovať všetkým
Nielen tým viditeľným 
Ale aj neviditeľným. 


HRDINOM DNEŠNÝCH DNÍ

Hrdinom dnešných dní sa stane ten,
kto pomáha iným a nemyslí na seba len.
Všetci tí, ktorí dnes musia pracovať,
spojili svoje sily, ak chcú zdravé Slovensko budovať.
Nezáleží na tom, aké povolanie máš,
záleží iba na tebe, že chceš, a že zamakáš!
Byť akýmkoľvek hrdinom nie je žiadna veda,
stačí myslieť pozitívne a zabudnúť, že sa niečo nedá.
Podčiarknuté, podtrhnuté, vlastne žiadna veda,
hrdinom je každý, kto pomáha, pracuje, a kto sa nedá!
Ďakujeme Vám hrdinovia naši, že ste tu pre nás,
preto myslíme, modlíme sa za Vás…

Čo sa to dnes deje?

Koronavírus celý svet postihol,
sťa meč do srdca zasiahol.
Ako pomôcť môžeme,
keď iba deti sme?
Jednoducho modlitbou – krátkou a či dlhou.

Panna Mária tak ťa ja dnes prosím,
veď vždy v srdci ťa nosím. 
Zachráň nás veď sme tvoj ľud,
prosím neprehliadni ani jeden kút.
K Ježišovi sa hneď vrátime,
to ti mi tu sľúbime. 
Ty nás predsa miluješ i počuješ
a odpustiť tiež všetkým vieš. 
Lebo len ty a tvoj syn
ste naša záchrana,
celého sveta ochrana.
Veď aj keď predminulé roky nás vírusy zasiahli
len Mária, Ježiš a svätý nám pomohli.
                                                                AMEN

Ďakujem tiež záchranárom,
lekárom či zdravotníkom
oni všetci nám pomáhajú
svoje zdravie i svoj život za nás dávajú.
Nech sú požehnaní títo ľudia,
ale aj tí čo inak pomáhajú alebo sa modlia.
My povzbudiť vás chceme,
lebo obetovať sa to je ťažké
a my to dobre vieme.
Ďakujeme vám, že i v ťažkej situácii
pomáhate nám. 

Terézia

Trón slávy

Keď choroba sa na svet valí,
chorých už sú plné sály,
keď voľnosti sa všetkým máli
a bezbranne hynú králi,
vtedy veľkí sú zas malí
a budia sa aj tí, čo spali.
Nechcú vidieť slávu, chvály,
iba hľadať, čo im vzali.
Zdravie, pokoj postrácali,
od Boha sa odvracali.
No lekári pri nich stáli,
túžbou pomáhať sa hnali,
do rúk odvahu si brali,
hoc zdravie pritom si drali.
Nepočúvali, keď iní kliali,
trpezlivo v práci stáli,
kým vírusy (ako králi)
slabé telá premáhali.
Tí sú hodní tejto chvály,
hoc spočiatku tiež sa báli.
Odhodlane rúško vzali,
tí riskovať neváhali.

Chiara Ugrayová, 6.A
CZŠ sv. Michala
Prešov

Hrdinovia dnešných dní
Je ťažké určiť a označovať, kto je najväčším hrdinom týchto dní. Je toho plná televízia, rozhlas, internet, tlač a koniec koncov ľudia sa málo kedy rozprávajú o niečom inom. Je samozrejmé, že zdravotníci, ktorí sa starajú o chorých ľudí, sú nenahraditeľní. Taktiež záchranári, požiarnici a policajti. Môj obdiv patrí tiež pekárom, ktorí sa každý deň snažia, aby sme mali na stole čerstvé pečivo. Tiež predavači, ktorí sú denne v práci a obsluhujú nás, napriek všetkému s úsmevom. Pracovníci v domovoch dôchodcov, ktorí tiež denne odchádzajú od svojich rodín, aby svoju pozornosť venovali ľuďom, na ktorých často ich najbližší nemajú čas. Politika je tiež téma, ktorá sa dosť rieši. Je určite naozaj ťažké robiť rozhodnutia, s ktorými by sa stotožnila celá spoločnosť.
Takže v konečnom dôsledku sme hrdinovia dnešných dní my všetci . Deti, lebo ostali doma bez kamarátov. Učitelia, lebo učiť cez internet vyžaduje veľké úsilie. Rodičia sa snažia zvládnuť domácnosť, deti a všetky činnosti k spokojnosti nás všetkých. Netreba zabúdať na starých rodičov, ktorí sú veľmi ohrození. Je to pre každého človeka niečo nové, preto to netreba podceňovať. Pre každého je niekto iní hrdinom . Za mňa sme hrdinovia všetci.


Scenár, ktorý nikto nečakal
Vírusy a rôzne choroby sprevádzajú život ľudí už niekoľko storočí. Od hrôzostrašných a až smrteľne vážnych chorôb cez teraz už bežné choroby, ako je napríklad chrípka. Teraz už sa tak chrípky nebojíme, ako by sme sa mali, máme na ňu vakcínu a existujú účinné antibiotiká, tak prečo sa báť. Teraz sa však opäť objavilo niečo nové, neprebádané a teda aj nebezpečné – koronavírus, COVID – 19.
Niečo, čo ešte pred pár mesiacmi bola len záležitosť Číny a pár ďalších vzdialených krajín sa teraz týka aj priamo nás. Niečo čo sa nás predtým takmer vôbec netýkalo a nebrali sme to veľmi vážne, teraz je to niečo, čo ovplyvnilo život každého jedného človeka, či už dospelého človeka, dôchodcu či študentov.
Ja patrím do skupiny študentov, ktorý práve teraz sedia doma a snažia sa učiť a vzdelávať cez internet. Čo sa zmenilo? Práve teraz, keď je mojou úlohou vzdelávať sa sama bez pomoci priameho výkladu učiteľa si uvedomujem aké je to ťažké a to aké nesmierne dôležité, nie len samotný učiteľ ale i jeho vysvetlenie a výklad. Ani som nevedela, aké je pre mňa vysvetlenie od učiteľa a možnosť sa ho priamo na niečo spýtať alebo aby mi poradil dôležité. Mám pocit, že práve tento vírus a táto situácia čo sa dnes deje mi konečne priamo ukázala, aké je ťažké byť učiteľom a ako si ich nesmierne vážim a ctím za ich prácu. Hodiny strávené pri knihách snažiac sa pochopiť učivo v knihe je náročnejšie ako som si myslela. Páni učitelia, učiteľky, profesori a profesorky všetkým vám by malo patriť jedno veľké ďakujem za to, čo pre nás študentov robíte. A toto všetko som si uvedomila až teraz, keď ich pomoc je zrazu vzdialenejšia.
A na veci, na ktoré som sa predtým rôzne sťažovala alebo na ne frflala v škole mi teraz chýbajú. Už len ten kolektív a chvíle strávené s nimi počas prestávok, či atmosféra počas hodín aj keď bolo v triede niekedy poriadne dusno a rušno a mala som chuť odtiaľ okamžite odísť, teraz by som sa tam hneď vrátila a trávila s nimi čas. Hodiny cez internet, kde sme celá trieda pripojená na internet a počúvame alebo sa pozeráme na učiteľa , ktorý nám vysvetľuje učivo, je pre nás síce prospešná ale ja sa na nej cítim tak sama ako ešte nikdy predtým pri učení, napriek tomu, že práve som v spojení so spolužiakmi, cítim sa zavretá v mojej izbe úplne sama.
Čo sa týka môjho bežného života, ani som sa nikdy poriadne nezamyslela, aký som spoločenský človek, kým som nemusela zostať doma sedieť. po tomto ako sa toto všetko dostane od kontrolu a dostanem sa opäť medzi ľudí a svojich blízkych a kamarátov, budem si viac vážiť chvíle strávené s nimi. Doteraz som si ich nevážila, brala som ich ako každodennú, bežnú a samozrejmú súčasť môjho života, teraz však keď ich nemôžem naživo objať, rozprávať sa s nimi naživo, objavovať a chodiť na výlety viem, že to nemusí byť vždy samozrejmosť a že si odteraz budem vážiť chvíle s kamarátmi a blízkymi, pretože nikdy neviem, čo môže byť zajtra a ako sa mi môže celý život obrátiť naruby. Chýbajú mi moji kamaráti, všetci bez nejakého rozdielu či už sme sa kamarátili dlho alebo len krátko. Teraz, keď premýšľam ako dlho ich niektorých ešte neuvidím, chýba mi môj bežný a normálny študentský život. Síce niekedy som nestíhala, nemala veľa času popri učení, nadávala som aké to mám ťažké a ako je toho veľa. Teraz by som to brala všetkými desiatimi.
Na druhej strane má táto karanténa i svoju výhodu, našla som si konečne čas na veci, ktoré som dlho odkladala alebo som na ne nemala čas. A čas, ktorý teraz trávim s rodinou, s rodičmi a so sestrou, je čas, ktorý si nesmierne užívam. Nelezieme si na nervy ( TEDA ZATIAĽ) a som za to nesmierne rada akú mám úžasnú rodinu. Mám ich rada a ako spolu trávime toľko času doma si uvedomujem ako veľmi som počas svojho normálneho bežného týždňa zahľadená do seba starám sa takmer len o seba. a pritom i moja rodina má svoje problémy, radosti a strasti, o ktorých som predtým nevedela alebo ich prehliadala, pretože som mala dosť svojich problémov. teraz už viem, že si po tomto keď toto všetko skončí, budem sa viac popri mojom bežnom živote zaujímať o ľudí v mojom okolí, rodinu a príbuzných pretože i oni majú problémy, s ktorými by som im možno mohla pomôcť alebo ich podržať v ich ťažkých chvíľach.
Preto si v tejto ťažkej chvíli budem svoju rodinu chrániť čo sa bude dať, aby sme to ako rodina spolu zvládli.

Dominika Bullová 2.AG

Hrdina
Už ako malý chlapec,
keď mi ešte mlieko tieklo po brade,
som s detským zápalom
nadšene vyhlasoval:
„Mami, ja raz budem hrdina!“

Nenamietala si.
S trpezlivým úsmevom si mi utrela z brady mlieko,
uložila ma do postieľky,
povedala rozprávku.
Ráno si bola prvá, koho uzreli moje oči
a večer posledná, ktorá odišla,
až keď som už odfukoval v ríši snov.
Roky plynuli.
V srdci som stále nosil túžbu
svojich detských liet.
Rástol vo mne smäd po veľkých činoch,
výnimočných skutkoch
a dôležitom povolaní.
A ty si naďalej prala moje šaty, žehlila moje košele
a varila mi kuraciu polievku.
Roky plynuli.
Keď som ti oznámil, že ma prijali, len si sa pousmiala.
Povedala si: „Upiekla som ti koláč. Tvoj obľúbený – bublaninu.
Umyla som okná a povysávala ti izbu.
Aby si novopečený pán hasič mohol oddýchnuť.“
Roky plynuli.
Stal som sa slávnym.
Hasil som požiare a zachraňoval malé deti.
Volali ma k nehodám a zverovali mi do rúk svoje životy.
Verili, že ja som ten, kto ich môže zachrániť.
Ja som tomu tiež veril.
A ty si aj naďalej vyprážala rezne a vysávala koberce.
Roky plynuli.
Postupne si začala chradnúť.
Už si nevládala nosievať tašky s nákupmi a zametať dlážku.
Musel som prevziať tvoje úlohy. Myslel som si, že to bude brnkačka.
Veď si to celé roky zvládala bez slovka sťažnosti.

Až pri prvých rozvarených cestovinách a zrazenej bielizni som pochopil,
kto z nás dvoch je hrdina.
Trvalo mi nejakú chvíľu, kým som si uvedomil pravdu.
Nebolo ľahké prijať skutočnosť, že zatiaľ čo ja som – azda právom –
označovaný za hrdinu,
ty si ostala zabudnutá a nepovšimnutá.
Všetci verili, že ja som ten, kto ich môže zachrániť.
Ja som tomu tiež veril.
Až po rokoch som však pochopil, že ty si tá, ktorá zachránila mňa.
V duchu som sa zahanbil, keď som si spomenul na tých,
čo spolu s tebou oddane a verne kráčali v tieni.
Keď som si spomenul
na každodenné omše v našom kostole,
na nedeľné zmeny v našom obchode,
na krištáľovo čisté priestory na našej stanici,
na vysypané kontajnery pred našim domom,
na dennodenné dopravné spoje do nášho mesta,
na večne otvorenú trafiku v našej štvrti,
na vodu, ktorá tečie v našom umývadle,
na chlieb na našom stole,
na elektrinu v našej domácnosti,
na svoj prvý diktát,
na svoju prvú preventívnu prehliadku.
Prešiel som sa po našom meste,
navštívil som našich susedov
a poďakoval som sa Bohu.

A teraz ďakujem tebe, mami!
Za to, že si mi varila kuraciu polievku a žehlila košele.
Vďaka tebe dnes viem,
že prvým krokom na ceste k hrdinstvu
je byť obklopený hrdinami.

Modlitba za hrdinov

Keď si vonku na tráve ležím,
koronavírus už ku mne beží.
Ľudia okolo mňa kašlú,
moje oči totálne žasnú.

Lekári, predavačky, sanitky, sestričky…
Dajte si pozor, milé, malé detičky.
Vedci liek hľadajú, robia priveľa,
lekári v sanitke riskujú si telá,
predavač Milo tiež riskuje a ťažko znáša,
že to schytá od zákazníka
ktorý tie potvory, vo vrecku prenáša,
zdravotná sestrička zas nové lieky bez prestávky skúša.
Riskuje za nás krk tá dobrá duša.

Náš život v karanténe je iný,
sedíme doma a v mobile značkujeme míny.
Vážení lekári, ich sestričky, vedci hasiči i predavačky…
Oni neuprednostňujú hračky.
Oni nám tu robia hrdinu,
aby uživili svoju rodinu.
Bože daj aby títo ľudia boli požehnaní
a priveď ich do neba spolu s nami.

AMEN.

Dorota Bartková, V. A, CZŠ sv. Jána Bosca Lučenec

Hrdinovia dnešných dní
Hrdinami dnešných dní sú podľa mňa najmä lekári prvého kontaktu, ktorí majú vysoký vek a sú najviac ohrození. Je to zdravotnícky personál, ktorý je vyčerpaný a vystresovaný. Sú to zdravotníci, ktorí pracujú na infekčných klinikách a v laboratóriách, ktorí pracujú aj na tri smeny v skafandri. Všetci zachraňujú naše životy a starajú sa o nás. Ďalšími hrdinami sú lekárnici a predavačky, ktorí nás zásobujú potravinami či liekmi, ďalej sú to policajti, vojaci, hasiči, ktorí sú dennodenne vystavení riziku. Títo všetci bojujú s novým nešťastím, ktoré postihlo nie len našu krajinu. To veľké a ťažko zničiteľné nešťastie sa nazýva koronavírus.
A títo naši hrdinovia sú každou minútou v stretnutí s ľuďmi, ktorí možno tento vírus majú a ani o tom nevedia, ale aj s nakazenými. Vieme im nejako pomôcť? Áno, a to práve tým, že budeme dodržiavať všetky bezpečnostné zásady, ale hlavne, že zostaneme doma. Veď aj títo ľudia majú svoje rodiny a po namáhavej práci sa nevedia dočkať, kedy sa s nimi stretnú a či vôbec. Určite už nevládzu a sú vyčerpaní a majú takéto obavy.
My musíme byť tí, ktorí majú záujem na záchrane tých, čo sa o nás tak vzorne starajú. A preto nekomplikujme túto situáciu. Skúsme sa správať podľa slov pápeža Františka, ktorý nás vyzýva k solidarite a ohľaduplnosti. A riaďme sa heslom, ktoré na nás kričí z každého kúta: ZOSTAŇTE DOMA! A tieto posledné riadky nech vyjadrujú jedno veľké ĎAKUJEM pre všetkých hrdinov.

Hrdinovia dnešných dní
Lekár, zdravotná sestra či pani predavačka,
táto situácia pre nich nie je hračka.
Každý deň pre nás život riskujú,
no aj tak sa o nás s láskou starajú.

Toto sú hrdinovia dnešných dní,
ľudia našej úcty hodní.
Srdcia plné vďaky máme,
z balkónov im zatlieskame.

Každý z nás však radosť má,
keď niekomu rúško dá.
Navzájom si pomáhajme
a oporu v sebe nachádzajme.

Každý dúfa, že zdraví ostaneme
a korone sa oblúkom vyhneme.
O starších sa viac starajme
a na seba tiež nezabúdajme.

Ema Faltinová
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
9. ročník


Hrdina dnešných dní…..téma veľmi premenlivá a diskutabilná. Ešte kým sa celý svet nezmenil k tomu, ako ho poznáme teraz, to boli futbalisti, všelijakí športovci a iné zamestnania, ktoré teraz sedia v teple doma na vysokej nohe. Áno, aj oni boli dôležití ( niekto nás ľudí predsa zabávať musí ,ináč by sme sa navzájom pozabíjali). V tomto ťažkom období však veľa ľudí zmenilo názor. Čoraz viac ich začalo uznávať zdravotníkov – lekárov a zdravotné sestry. Aj moja hrdinka ( áno, je len jedna, ) patrí do tejto kategórie.

Pred pár dňami nám náš známy odporučil jeden článok. Po jeho prečítaní som ostala úplne šokovaná. V poľskej Varšave je v jednom sociálnom zariadení katastrofa. Celé sa to začalo vyhlásením ministerstva, niečo v tom zmysle, že zdravotnícky personál môže pracovať len na jednom mieste. Všetci zamestnanci do jedného v sebe nevydolovali ani kúštik odvahy či sebazaprenia. Jediná vec, na ktorú sa odhodlali, bol zbabelý útek uprostred noci. Tým nechali 56 ľudí v pokročilom veku s koronavírusom ( niektorých bolo treba umývať, kŕmiť, prebaľovať……), napospas osudu. Chvíľu sa o nich starala riaditeľka centra, no tá po čase musela nastúpiť do karantény. Až vtedy sa úrady rozhodli konať a poslali tam sedem zdravotníkov. Šesť z nich tam však vôbec neprišlo. Takto na jednu zdravotnú sestru ( ktorá je tiež len človek, podotýkam ) ostalo odkázaných viac ako 50 starších ľudí.

Ona je tá hrdinka. Jediná zo siedmych, ktorá má na viac ako na zbabelý útek uprostred noci. Ani ona však nie je nejaká anjelská nadprirodzená bytosť. S manželom sa nevidí aj niekoľko dní v kuse. Keď jej položí otázku, ona odvetí len: ,,Nepýtaj sa.´´ On jej to však nemá za zlé. Pre istú sociálnu sieť povedal:,, Pracuje takmer nepretržite, 24 hodín denne. Od piatku neopustila zariadenie ani na okamih.” Obáva sa o jej psychické i fyzické zdravie, keďže sa uzatvára do seba a bolia ju chrbát i nohy. Varuje, že ak sa jeho manželka neprestane obetovať, môže to na nej zanechať trvalé následky. Už sa bol i sťažovať na úradoch, aby tam poslali vojenských lekárov. Jediné plus je, že do domova sociálnych služieb ( zatiaľ ) prichádzajú zásielky ochranných pomôcok.


Hrdinstvo má rôzne podoby.Toto je však tá najušľachtilejšia,akú poznám.Obetovať svoj čas,svoju energiu,svoj život.
Obetovať sám seba.

Všetci sme hrdinovia

Nastala nám nová doba…
Prišla na nás veľká zloba…
No, my sa jej nebojíme,
poslušne doma sedíme!

So psíkom si zacvičíme,
vitamínmi sa tlačíme,
nos z domu nevystrčíme…
A vírus tak porazíme!

Prosíme vás vedci naši,
hrdinovia milí,
pomôžte nám Vašim know-how
v tejto ťažkej chvíli.

Vakcínu nám hľadajte,
nové testy skúmajte,
no pozor si dávajte –
nakaziť sa nedajte.

Vírus u nás stále klíči,
zdravotníci aj hasiči,
policajti pomáhajte,
vírus u nás nenechajte.

Hrdinku vidím aj v tebe,
moja milá maminka
Za to, že sa so mnou učíš,
hoc nie si učiteľka.

Ocko zas do práce chodí,
v rúšku sa celý deň potí.
Nákupy nám obstaráva,
hoc vírusu sa obáva.

Milá pani učiteľka,
aj vy ste naša hrdinka!
Učíte sa novým veciam,
pritom učíte aj nás,
iste je to pre vás ťažké…
Preto obdivujem vás.

Všetci sme dnes hrdinovia,
tejto ťažkej doby.
My deti bez kamarátov,…
športu a bez hobby.

Seniori zase v smútku,
bez vnúčatiek, detí.
Sedia doma bez kontaktov,
strach im v srdciach sedí.

Všetci buďme zodpovední
v tejto ťažkej chvíli.
Želajme si v našom boji
veľa zdravia, sily.

Emka Tokárová, 5. A Cirkevná ZŠ sv. J. Bosca, Lučenec

HRDINOVIA DNEŠNÝCH DNÍ

Diablovi nestačilo, že si hriechom podmanil svet. Vyslal na zem koronavírus a veľa ľudí odpadlo od viery. Na boj proti diablovi išli anjeli a posledné aliancie ľudí. Koronavírus sa však nepodarilo zastaviť. Anjeli preto išli po takmer bezmocných kňazov, aby sa pripojili k boju. Kňazi sa pripojili a začali útoky odrážať nepriamo. Diabolské armády ťažko sledovali, ako sa ľudia spájajú, ale koronavírus bol najlepší, aký ho mohol utvoriť, a tak sa nedalo nič robiť. Kňazi sa posunuli ďalej. Spolu s ľuďmi sa modlia za odvrátenie pandémie. Kňazi ľudí natoľko povzbudili, že sa veľa ľudí začalo zase modliť. Boží chrám sa vytvoril v každej rodine!
Tento príbeh je mojím pohľadom na dnešné udalosti. Nie je dokončený, lebo koniec je napísaný v každom človeku a je dobrý aj zlý. Je len na nás, ako prispejeme ku koncu pandémie. Musíme si uvedomiť, že sme iba kvapkou v mori ľudí. Sami nič nezmôžeme. Musíme sa spojiť, ale aj modliť. Všetko, čo robíme, robíme s Božou pomocou. Neprestavajte sa modliť za koniec pandémie.
Boh ho dá, lebo Bohu nič nie je nemožné.

Emanuel Kollár
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
VIII.A

Zamyslenie nad hrdinami dnešných dní

Dnešná doba vytvorila mnohých hrdinov. A nie sú to len lekári, o ktorých denne počúvame a sú vlastne v „prvej línii,“ v boji s „nepriateľom,“ teda s koronavírusom.
Nová choroba vyprázdnila ulice našich miest, parky a nákupné strediská. Všetko sa spomalilo a stíchlo. Napriek tomu predavačky, upratovačky, kuchári a kuchárky, vodiči, učitelia, ktorí učia z domu, rodičia učiaci doma svoje deti, ľudia šijúci rúška, ale aj mnohí ďalší, boli postavenýí pred výzvu, s ktorou nerátali. Nikto z nich ju nečakal a nebol na ňu pripravený.
Neočakávaný nepriateľ preveruje nielen naše zdravie, ale aj charakter… Preto, prosím všetkých nás, nezabúdajme, že okrem rúška sa nosí aj ohľaduplnosť, slušnosť, zodpovednosť, ústretovosť a pochopenie. Buďme disciplinovaní, aby sme sa všetci spoločne mohli čo najskôr vrátiť do normálneho života, do školy, ktorá hoci sme to nepredpokladali, mnohým z nás chýba.
Všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom snažíte o čo najlepšie prekonanie tohto stavu, Vám patrí moja najúprimnejšia vďaka. Rovnako tak rešpekt, úcta a obdiv. Pre mňa a mnohých ďalších ste hrdinovia dnešných dní.
Nebojte sa! Spolu to zvládneme

Hugo Jakubov
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
5.B

Život s Covid-19 Filipko Brandt, 3. A, CZŠ Lučenec

Sedím doma, len sa hrám.
Cez okno sa pozerám.
Predtým som mohol vonku šantiť.
Do školy pokojne chodiť.

Prečo je to teraz tak?
Vonku číha zabiják.
Je pre nás neviditeľný.
Je to vírus nebezpečný.

Každý robí, čo sa dá.
Nech nás vírus nezdolá.
Nedáme sa, chceme žiť.
Vírus musíme poraziť.

Hrdinovia dnešných dní .
To sme predsa všetci my.
Nosme rúška dôkladne.
Doma všetci zostaňme.

Vďaka našim lekárom máme stále nádej.
Liečia nás obetavo každý jeden deň.
Veríme, že onedlho ten vírus porazíme.
Vybehneme všetci von a spolu sa objímeme.

Hrdina istoty
Vstávaš, tak ako vždy
s ochotou a bez výnimky,
každý deň vstávaš.

Nehľadáš výhovorky,
tak ako iní,
si odhodlaný čeliť víťazstvám
i pádom nových dní.

Na druhej strane, no predsa tu,
pri mne,
poznáš moje problémy, vieš ich riešiť.
Nie si iba človek na telefóne,
si oveľa viac.
Kľúč mojej detskej istoty.

Si tu pre nás pripravený,
kedykoľvek podať pomocnú ruku,
bez ohľadu na to, kto som, kto si ty.

Človek s veľkým srdcom,
úsmevom aj v tej najťažšej chvíli,
ten, ktorý ma nikdy neodmietne.
To je môj hrdina,
môj hrdina si TY, PANE!

Ivica Olexová
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
9. ročník

Moji hrdinovia

V posledných dňoch rozmýšľam nad tým, kto je vlastne hrdinom dnešných dní? Je to nejaká kreslená postavička alebo futbalista na štadióne?!
Dnes už viem, že ozajstnými hrdinami sú ľudia, ktorých si za bežných okolností ani len nevšimneme, alebo berieme ich prítomnosť za samozrejmosť. Určite veľkými hrdinami sú lekári a zdravotný personál. Veď oni vo svojej práci aj spia, dokonca aj umierajú, len preto , aby sme mohli žiť a vrátiť sa domov. Snažia sa nám pomáhať od malých úrazov až po vážne smrteľné choroby. Veľakrát sa snažia aj o nemožné, len aby zachránili ľudský život. A aj keď ich každú chvíľu nevidíme v televízií, ako nejakých spevákov alebo športovcov. Hoc ich nepoznáme po mene, ale aj tak sú všetci veľkí hrdinovia dnešných dní.
Vari nám Messi, Selassie alebo Ed Sheeran zachráni život? Vždy som si myslel, že hrdina musí byť človek slávny, všetci ho poznajú, obdivujú, vidíme jeho tvár na televíznych obrazovkách a časopisoch. Zviditeľňujú sa svojimi peknými vilami na pláži, oblečením, večierkami a finančnou pomocou niektorých ľudom. Ale je tá pomoc úprimná? Podľa mňa skôr slúži na to, aby sa nepovedalo, že je slávny, bohatý a nedokáže odtrhnúť zo svojho pre iných. Malým finančným príspevkom sa stáva „hrdinom.“ Aj ja som chcel byť ako slávny futbalista. Cestovať, vyhrávať, byť bohatý.
No bohatstvo neznamená iba mať materiálne veci, mám super rodinu, v ktorej mám niekoľko hrdinov naraz pri sebe. Sú pre mňa schopní obetovať aj svoj život, len aby som bol zdravý, šťastný a spokojný. Moja mamka je prvou hrdinkou, veď ma priviedla na svet, kde som uzrel v zdraví Božie svetlo. Otec je ďalším hrdinom, bez lásky mamky a ocka by som tu nebol. Denno-denne sa stará, aby sme mali čo jesť, piť, aby sme boli očatení, vzdelaný a spokojí. Vedie nám každodennými modlitbami k Bohu a jeho sile. Možno nie sú viditeľní pre celý svet, no v tom mojom svete priamo žiaria, ako tie najväčšie hviezdy na nočnej oblohe, moji drahí rodičia. Ukazujú mi každý deň ten správny smer.
Vnímam to a cítim, ako sa mi mení pohľad na hrdinu, človeka z ktorého si aj ja chcem brať príklad v živote. Modlím sa každý deň za svojich blízkych, všetkých lekárov, zdravotníkov a všetkých ostatných , aby mali silu byť hrdinami, ktorí pomáhajú a zachraňujú životy.
Jakub Baran
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
6. roč.

Katarína Pustaiová: Hrdina dnešných dní
Ďalšia noc bez spánku,
únava ho zmáha, no darí sa mu odolať.
Musí byť silný tak ako včera,
tak ako v dňoch minulých.
Musí byť vzorom kolegom svojim,
musí byť vzorom i sestričkám.
Vedie ich v boji nerovnom
s vrahom to silným, zákerným,
čo mnohých už zabil, najmä starých,
bezbranných, slabých otcov mám,
jak v našej zemi, tak aj inde,
už celý svet ho rozpoznal.
Boj je to ťažký, v deň i noc.
Hoc zbrane nerinčia, obetí pribúda viac a viac.
I z radov našich v prvej línii už mnoho padlo hrdinov.
No vzdať sa nesmie, biť sa treba!
Veď ide o život.
Svet sa tak zmenil…
Kde sú tie časy, keď bavili sa slobodne?
Starí aj mladí, matky a deti, známi aj neznámi.
Ten svet chcú späť, nie pusté ulice.
Ten svet chcú späť, nie rúško na líce…
Tak pridajme sa k hrdinom,
a podporme ich spoločne.
Správajme sa rozumne,
držme sa svorne, statočne.
Zas únava ho premáha,
už padá z nôh! No vstáva.
Hrdina v bielom odetý,
zas v boj sa znova dáva.

Hrdinovia dnešných dní

Hrdinami mojich dní,
sú rodičia a lekári.
Vy, ktorí nás ošetrujete,
Vy, ktorí nám rozumiete.

Vy ste teraz hrdinami,
straráte sa s námahami.
Položíte aj život za nás,
Vy liečite náš čas.

Vy ste sa stali učiteľmi,
Vy tiež pomaháte veľmi.
Vy počúvate krik a detské hádky,
a opravujete naše slohové riadky.

Zuzana Kramárová
Hrdinovia dnešných dní

Zastaviť sa trebalo,
ďalej sa už nedalo.
Pozri sa na druhých,
pomôž komu treba z nich.

Zrazu sa svet spomalil,
veľa ľudí zastavil.
Už sa tak neponáhľajú,
radšej doma zostávajú.

Lekári však nie.
riskujú svoje zdravie.
Slúžia druhým,
tým veľmi chorým.

Dávajú seba samých,
aby uzdravili mnohých.
Očami nezažmúrili,
a tak strácajú sily.

Predavačky tiež nevládzu,
je to proti normálu.
Dajme im oddýchnuť,
potrebujú si zdriemnuť.


Všetci čo pomáhajú,
sa nevzdávajú.
Ďakujme za ich prácu,
a obetavú lásku.

Ak sa dá, aj my pomôžme,
choroby sa nebojme.
Boh nás ochráni,
buďme statoční.

Buďme vďační za to čo máme,
spoločne sa modlíme.
Spolu to zvládneme,
len Bohu dôverujme.

Modlitba


Anjeličku, môj strážničku,
modlím sa dnes modlitbičku.
Choroba nás všetkých kvári,
okolo nás samé chmáry.

Ochraňuj nás od hrubých ľudí,
ktorých vždy len zlo zobudí,
od ľudí, čo nevedia,
že pomáhať je potreba.

Ukáž nám cestu, ktorá je správna
a vyveď nás z toho prázdna.
Ochraňuj starých, chudobných,
zošli nám anjelov pre nás potrebných.

Ukáž, prosím, všetkým slepým,
že dobro, láska a viera,
to je ochrana pred všetkým,
aby sa nevytratila dôvera.

Vrúcne ťa prosím, anjel strážny,
verím, že moja modlitba ti nepriťaží.
Chráň naše kroky počas života,
nech nás sprevádza len dobrota.

Požehnaj tým, všemohúci,
hrdinom dnešných dní,
keď choroba a smrť tu krúži,
neváhajú pri našom chránení.

Lekári a hasiči,
predavačky, sestričky.
Policajti a vojaci,
dopravcovia, učitelia, šičky.

Požehnaj im, aby mohli naďalej tu pre nás byť.
My im zato a aj tebe veľké ďakujem chceme vyjadriť.


Viktor Magulák

Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi, 8.A

Veronika Kováčová
Hoďme koronu za hlavu!

Čo to vládne nad svetom,
neobíde žiaden dom,
zahltí to každý dvor,
podobný je tomu mor?
Chrípka, kašeľ, obavy,
nikoho to nebaví.
Je s tým ťažká robota,
kto tú vec len odvolá?
Šťastie sú tu záchranári,
tým sa všetko raz-dva podarí,
sú to veľkí bojovníci,
na koronu odborníci.
Musíme byť stále v strehu,
pred chorobou na úteku.
Neplašte sa, dobrí ľudia,
nech choroby nepribúda,
zachráni nás karanténa!
Už sme doma v bezpečí,
a mám pokoj od rečí.
Šťastie za rohom je les,
už hneď bežím na kopec.

Dnes už nemám robotu,
predýcham tú koronu!
Pľúca budeme mať zdravé,
na chorobu ozbrojené.
Hlavy pekne prevetrané
od myšlienok o korone.
A čo bude po roku?
Poďme pekne po kroku.
Treba iba pevnú vieru
a tiež silnú imunitu.
A tiež myslieť na hrdinov,
našich slávnych záchranárov!

Prepnúť obsah

HRDINOVIA NAŠICH DNÍ

Od začiatku vekov sa človek mohol po zemi pohybovať voľne. Už prvý človek na zemi sa preháňal po lese a lovil zver bez toho, aby mu to niekto zakazoval. Aj my sme sa mohli ešte pred mesiacom bez problémov stretávať, navštevovať, športovať, akoby sa nič nestalo. Zrazu sa naši rodičia začali rozprávať o nejakej chorobe, čomu sme my ako deti nerozumeli. Svet sa akoby zastavil. Žiadna škola, žiadne stretávanie.
Hrdinami dnešných dní nie sme my, ktorí si sedíme doma a robíme úlohy cez internet. Podľa mňa sú najväčšími hrdinami, okrem lekárov, zdravotníkov a predavačov, aj ľudia, ktorých skoro vôbec nie je vidno. Sú to pekári, železničiari, plynári a elektrikári. Keby nebolo železničiara, pekár a elektrikár by sa nemali ako dostať do práce. Bez elektriny a plynu by nám v pekárni neupiekli chrumkavý chlebík a veľa vecí aj v domácnosti by nefungovalo. Ani ja by som nemohol svoje úlohy odosielať učiteľom, iba ak by som použil poštového holuba.  Poštári musia tiež roznášať poštu aj napriek nebezpečenstvu nákazy. Hasiči a policajti riskujú svoje životy kvôli nášmu bezpečiu.
Poďakujme sa všetkým týmto hrdinom za ich odvahu a odhodlanie pracovať aj napriek strachu z Koronavírusu. Držme im palce nech sa nenakazia a pomáhajú nám až do skončenia pandémie.

Hrdinovia dnešných dní

Pane Bože, náš milý,
prosíme Ťa o dodanie sily.
Pomôž nám v tejto ťažkej chvíli,
najmä ľuďom v prvej línii.

Lekári, policajti či predavači,
tým náš vďačný potlesk patrí.
Ochraňuj zdravých aj chorých,
ochraňuj nás všetkých,
aby sme to spolu dali
a znova sa všetci postretávali.

Rúška z tvári dole dať chceme
a úsmevy všetkým vôkol darujeme.

Nech pre nás plynie ponaučenie,
že Zem je naša matka,
ktorá nás ochraňuje,
ktorá nám dáva,
ale aj od nás očakáva…
… očakáva vďačnosť, skromnosť,
lásku, ochranu, radosť a bohatstvo
v našich myšlienkach a srdciach.

Lenka Raczeková
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
8.A

Záchranca tu a teraz
Tvár si posledné dni zakrývame,
ťažké časy zažívame,
rozhodne to nie sú dni jednoduché,
nové predpisy dodržiavať musíme,
možnosti trávenia času sú suché,
prežiť to i tak aspoň skúsime.

Pekné počasie nás provokuje,
krásou nadprirodzenou svojou volá,
mnoho vecí nás ovplyvňuje,
správy, záujmy, jednoducho situácia celá,
nás akoby zámerne rozptyľuje,
uvedomiť si, že príležitosť na pomoc je to skvelá.

Hrdinov má každý rád,
kto by svet utrápený nechcel zachrániť,
šíreniu sa zlobe zabrániť,
no zloba upadá lež skalný vodopád,
na každom kroku sliedi,
nás všetkých tu teraz riadi.

Skutky odvážne páchať,
to vyžaduje odvahu, obetu riadnu,
túžbu nesmiernu si do hlavy napchať,
nemať zábranu žiadnu,
rozdávať sa tam, kde je to potrebné,
kde dobro veľké má byť spôsobené.

Prečo dobrým byť zložité je?
Moje konanie nečisté je,
Chcem predsa byť hrdinom,
no nie pre slávu, to zlo je zas a znova,
no skôr ako k hrdinstvu mám bližšie k zločinom
a pomaly na vyjadrenie strácam slová.

Ďakujem hrdinom všetkým úprimne,
dúfam, že pomoc potrebná aj im sa poskytne,
i dúfam, že záchrancov sa viac naskytne
a láska krásna z toho vykvitne,
pretože hrdinami máme byť tu a teraz,
kedykoľvek, kdekoľvek, komukoľvek,
svoju tvrdohlavosť preraz, dobrotu preukáž neraz,
dokáž, že si človek!

Hrdinovia dnešných dní
Hrdina nemusí byť výplodom fantázie, nemusí sa hrať na niečo, čím nie je. V týchto ťažkých časoch je na celom svete veľa hrdinov.
Pre mňa je tým najväčším hrdinom môj ocko. Pracuje ako zdravotník v prvej línii na internej klinike, na oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Každý deň sa stretáva s ťažko chorými pacientmi, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Môj ocko je veľmi empatický, vie ľudí pochopiť, pomôcť im, dobre a s láskou sa o nich postarať. Práca na jeho oddelení je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Veľakrát vidí ľudí trpieť, odchádzať do večnosti, ale aj vyzdravieť.
O môjho ocka mám často strach, lebo je veľa pacientov, ktorí ohrozujú životy zdravotníkov, ktorí sú s nimi v styku, pretože môžu mať koronavírus, aj keď nemajú žiadne príznaky a ani o ňom nevedia. Ocko to však zvláda statočne a vždy mi povie: „Neboj sa, s Božou pomocou to všetci spolu zvládneme. Všetko je v Božích rukách, Pán sa o nás postará.“
Som veľmi hrdá na svojho ocka, ale aj na iných zdravotníckych pracovníkov, či už lekárov, zdravotné sestry, zdravotných asistentov, ošetrovateľov, ktorí každodenne nasadzujú svoje zdravie a životy, len aby čo najlepšie pomohli ľuďom, v živote ktorých sa objavilo ochorenie COVID-19, alebo iné choroby. Páčilo sa mi, ako celý svet týmto úžasným hrdinom tlieskal z balkónov svojich domovov. Do tohto potlesku sme sa zapojili aj my, aby sme im vyjadrili veľkú vďaku a obdiv za to všetko, čo pre nás v týchto časoch robia.
Verím, že ak budú ľudia zodpovední a disciplinovaní, budú sa úpenlivo a s pokorou modliť a prosiť Pána Boha o zastavenie šírenia pandémie, svet bude znovu krásny, budeme sa môcť stretávať, život všetkých sa vráti do normálnych koľají a budeme sa môcť opäť tešiť z každodenných maličkostí.

Modlitba v čase karantény

Pane Ježišu, pomáhaj nám
aby sme boli láskaví,
priateľskí a milí k sebe navzájom,
ochotní pomáhať starým a nevládnym
a nestrácali pokoj,
trpezlivosť a úsmevy z tváre.
Pane, ďakujeme Ti za
predavačov potravín a drogérie,
lekárnikov, lekárov,
hasičov i policajtov, ktorí
v tomto čase pandémie
neostávajú doma, ale obetavo a s láskou
vykonávajú svoje zamestnania.
Prosíme Ťa o zastavenie šírenia nákazy
a uzdravenie chorých.
Amen

Dobrovoľník

Senior náš staručký
Potrebuje pomoc od mojej mamičky.
Nákupy a upratovanie sú jej
každodenné povolanie.


Slniečko nám vykukne.
A opäť teta volá mame.
Že zas lieky chýbajú jej.
Rúško,rukavice nasadí
Do akcie vyrazí.

Magdaléna Pupalová, 3. A CZŠ sv. J. Bosca Lučenec

Hrdinovia našich dní

Mesiac marec prišiel,
nikto však netušil,
že COVID príde
a všetko naruší.

Školy sú zavreté,
obchody takisto
omšu si vieš pozrieť
na LUXe naisto.

Život sa zastavil,
rodiny sú spolu,
nesmieš na návštevu,
zavolaj blízkemu.

Babka aj dedko na telefón čaká,
stále sa potešia tým svojim vnúčatám.

Nebuďte smutní,
my na Vás myslíme,
aby ste boli zdraví,
za to sa modlíme.
,
Babka, dedko,
veľmi Vás ľúbime
a keď sa to všetko skončí
hneď ku Vám pôjdeme.

Prečo sme všetci hrdinovia – moja malá úvaha

Milí čitatelia!
Ak si náhodou ešte niekto nevšimol (o čom silne pochybujem), tak pripomínam, že máme vo svete pandémiu Koronavírusu. Všetci s ním bojujeme statočne, ale zatiaľ márne. Politici robia všelijaké analýzy, doktori a vedci urputne hľadajú vakcínu a my bežní ľudkovia sedíme doma a poslúchame, čo nám naša vrchnosť prikáže. Starkovcov som nevidela……, už si ani nepamätám.
Ale dúfam, že každý tiež vie aj to, že starí ľudkovia nemôžu chodiť von. Mali by to dodržiavať, a určite sa tak aj deje – sú to naši prví hrdinovia.
Chudáci doktori pracujú o prietrž – liečia nakazených ľudí a jediné, čo od nás chcú je, aby sme zostali doma. Mali by sme ich poslúchať; tým sa im odvďačíme asi najviac, neochorieme a nemusíme ich zbytočne otravovať. A pamätajme, ak budeme sedieť doma, vírus nebude mať na koho skočiť a len tak sa za ním zapráši. A potom už nebudú takíto ľudkovia – naši statočníci – až takí ohrození.
Alebo sa pozrime na predavačov a predavačky v obchode. Sú tiež ako hrdinovia. Môžu sa nakaziť, ale oni statočne bojujú v tejto pandémii, obsluhujú nás a dokonca majú pre nás aj milé slovo.
Dnes ráno som sa dívala von oknom a uvidela som smetiarov. Zamyslela som sa nad nimi. Doteraz mi nikdy ani nenapadlo, akí sú oni užitoční a zároveň ohrození. Predstavte si, že by ste sa hrabali v cudzích smetiach. Ale niekto to robiť musí ….. a určite nosia rukavice. Aj my by sme mali, hlavne keď chodíme do obchodu alebo medzi ľudí,… aspoň zatiaľ. Ale aby som sa vrátila k podstate – smetiari sú tiež statoční hrdinovia. Veľmi ich obdivujem, lebo ja by som ich robotu asi nezvládla.
No tiež veľmi obdivujem mojich rodičov. Moja mamina má v tejto pandémii veľa povolaní. No len si prečítajte aké! Keďže je psychologička, má teraz prácu na doma (hotovú Linku dôvery), ale v  tejto dobe je aj: učiteľka, kuchárka, upratovačka, animátorka voľného času, vychovávateľka a podľa potreby aj ošetrovateľka. Ocko zase nakupuje a rieši veci mimo domu, chudák – celý deň zarúškovaný.
Obdivujem tiež učiteľov. Predstavte si takú staršiu pani učiteľku, ktorá predtým nemala ani len mobil a zrazu si musí zvykať posielať učivo cez počítač, komunikovať so žiakmi len telefonicky, alebo cez Edupage, Bez kriedy, skype, messenger, wiber, alebo rôzne iné internetové vychytávky. Musí sa učiť streamovať, sťahovať súbory,… Na konci karantény z nej bude zrejme normálny IT- expert.
Policajtov, hasičov a záchranárov hádam nemusím ani zvlášť spomínať, každý asi tuší, že v tejto dobe majú roboty vyše hlavy a ešte sú chudáci aj v strese, aby sa nenakazili.
Prepáčte všetci tí, ktorých som osobitne nespomenula, ale aj tak si myslím, že hrdinovia sme všetci tí, ktorí sa nesťažujeme a dodržiavame opatrenia. My múdri a zodpovední totiž vieme, že len tak Koronu tak vyženieme!!!

Hrdinovia dnešných dní
Všetci sme sa ocitli v neľahkej situácii. Nemôžeme vidieť svoju rodinu,nemôžeme sa nadýchať čerstvého vzduchu,ale práve naopak,musíme sa izolovať od sveta,aby sme chránili naše zdravie. Niektorí ľudia,ako napríklad lekári,policajti,záchranári,či ľudia,ktorí pracujú v obchodoch nemôžu ani v týchto náročných časoch zanedbať svoju prácu. Práve naopak. Lekári zachraňujú tých, čo chytili nákazu, alebo ich trápi niečo iné. Ľudia pracujúci v obchodoch sa starajú každý deň o to, aby rodičia mohli uživiť svoje deti, ale aj seba. Policajti sú v týchto časoch tiež veľmi dôležití. Skoro všetci sa snažia vyhnúť nákaze, no nájdu sa aj takí, ktorí sa pred nákazou vôbec nechránia, a tým ohrozujú životy starích ľudí, či zdravie ostatných obyvateľov. Vtedy musia policajti zasiahnuť. Pritom aj oni sami riskujú svoje zdravie. Aj poštári, alebo poštárki nesmú svoju prácu zanedbať. Je obdobie sviatkov a keďže sa nemôžeme so svojou rodinou stretnúť, tak pomocou listov, alebo pohľadníc sa s nimi môžeme skontaktovať, alebo im ukázať, že na nich myslíme. Poštári všetko toto zariaďujú. Všetci títo ľudia riskujú svoje zdravie len pre nás. Sú to ozajstní hrdinovia dnešných dní. Patrí im veľká úcta a vďaka.

Klobúk dole, páni moji
Dnes je doba trochu iná,
čia že to bude asi vina?
Nuž či on a či ona
máme hosťa – slečna COVIDová.
Hosť je teda riadne drzý,
nič ju veru nezadrží.
Berie život, ničí zdravie,
veru sa jej nepoddajme!
Zavrela nám mestá, ľudí,
so strachom sa každý budí.
Aby si ty mohol dobre žiť,
niekto tam vonku musí byť.
Klobúk dole, páni moji,
hrdinom ste v plnej zbroji.
Že vraj nemáš plnú zbroj?
Máš tu svoj pult, a tu stoj,
aby sme my mohli jesť a žiť,
ty tu musíš dneska byť.
Nesmieš cúvnuť či mať strach,
ty tu musíš pevne stáť.
Klobúk dole, páni moji,
hrdinom ste v plnej zbroji.
Že vraj nemáš plnú zbroj?
Máš tu svoj štít, zachraňuj.
Či si setra a či doktor,
že nevládzeš, padáš na stôl?
Nesmieš cúvnuť, či mať strach,
ty tu musíš pevne stáť.
Či si setra a či doktor,
či si „poliš“ a či hasič,
či predávaš a či vozíš,
či chceš a či musíš.
Veľká vďaka všetkým v boji,
že bojujú i bez zbroji,
veď sme všetci v jednej lodi.
Klobúk dole, páni moji…

Ďakujeme VÁM

Hrdinovia dnešných dní
pomáhajú v časoch zlých,
keď korona udrela
a život nám zmenila.

Všetci doma sedíme,
úlohy si robíme.
Do školy nechodíme,
mamku s ockom učíme.

Lekári a sestričky
Starajú sa o chorých.
V oblekoch a so štítmi
nasadzujú životy.

Policajti a vojaci
pomáhajú na ulici.
Odoberú vzorky s nosa,
Keď si ,,vonku´´ rýchlo, vráť sa!


Záchranári a hasiči,
videl som na vlastné oči,
pracujú ako včeličky,
zaslúžia si hviezdičky.

Čo by sme len robili,
bez ľudí v prvej línii,
bez predavačky a šičky,
poštárky, lekárničky,
vodičov a dobrých ľudí,
čo susedovi nákup robí.

Ja som len chlapec malý,
veľa toho nenavravím,
Vy ste naši hrdinovia
čo nás pred covidom chránia.
A preto vám každý deň
s celého srdca ĎAKUJEM

Peter Štecz, 3.A CZŠ sv. J. Bosca Lučenec

Pocta hrdinom

Kto len na nich pozrie sa,
hneď mu srdce zaplesá,
preto všetci doma vážme si
tých hrdinov dnešných dní.

Lekári a sestričky,
predavačky a šičky,
policajti, poštárky,
hasiči, lekárničky.

REF: Len bez korony,
môže byť človek blažený
a preto sa ja z domu nikam nepohnem.
Nie, veru nie, covid ma nedostane,
Radšej si ja doma rúško ušijem.
Hej, mi hrdinov máme.
Hej, spolu to zvládneme.

Ani vám to nepoviem,
koľko hrdinov ja viem.
Ja vám teraz vravieť chcem,
že vám všetkým ĎAKUJEM.

Úlohy si urobím,
no a potom uvidím,
že keď trochu vyrastiem,
hrdinom sa ja stať chcem.

Peťko Štecz, 3. A CZŠ sv. J. Bosca Lučenec

Pre našich hrdinov
Šijeme rúška, šijeme
Kam ich rozdávať pôjdeme.
/: Z mesta do mesta, prázdna je cesta,
darovať ich pôjdeme. :/

Všetci sa doma učíme,
úlohy s mamou robíme.
/: Z mesta do mesta, prázdna je cesta,
všetci sme v karanténe. :/

Ďakujeme všetkým našim hrdinom.


Spev a hra piesne: Peter Štecz – 9 rokov https://www.youtube.com/watch?v=iBnyT26w83A
CZUŠ v Lučenci

Hrdinovia dnešných dní

Každý deň je náročný,
pre hrdinov dnešných dní.
Zdravotníci v nemocnici,
požiarnici na ulici,
vojaci sú v osadách,
sledujú až, až, až.
Všetko majú pod kontrolou,
poradia si aj s koronou.
My im všetkým ďakujeme,
za ich čas a obetovanie.


Ria Pálešová, 5. A , CZŠ sv. J. Bosca, Lučenec

MODLITBA ZA HRDINOV DNEŠNÝCH DNÍ

Otče, pomáhaj hrdinom dnešným,
aby mohli byť hrdinom silným.
Ochraňuj doktorov pred chorobou,
veď kto nám pomôže pred koronou.
A kto nás bude potom liečiť?
Tak sa poďme za nich modliť.

Nezabúdajme na sestričky,
veď na nemocničných izbách plné lásky sú,
ako naše druhé mamičky,
informácie o zdravotnom stave nesú.

Dávaj pozor aj na vodičov,
aby mohli voziť hrdinov,
do nemocníc a polikliník,
bez nich nedostane sa tam nik.

Pomáhaj predavačkám,
nech v rade dlho nečakám.
Pekárov šikovných stráž,
nech každý deň čerstvý chlieb máš.

Kamionistom silu daj,
nech potraviny v obchodoch máme.
Kuriérom bezpečnosť dávaj,
nech tovar dobrý z obchodoch máme.

Šičkám šikovnú ruku vyprosujem,
nech doktorom bezpečie darujem.

Nech títo naši ochrancovia.
ku tebe hľadať silu chodia.
Potrebujú silnú pomoc tvoju, veď to vieš,
prosím ťa Pane, len nech na nich nezabudneš.
Ďakujem hrdinom našim,
a veľa zdravia im vyprosím.
Amen.

Richard Kellner
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
9. ročník

Hrdinovia dnešných dní

Prišiel vírus corona, karanténu prikázal,
všetky školy zrušil nám, učiteľom zákaz dal.
My sme doma zavretí, učíme sa predmety,
všetko možné robíme, len do školy nesmieme.

Naša mamka musí však, vytrvalo pracovať,
starým ľudom pomáhať, lieky im nadávkovať.
Po lekárňach chodí však, vírus môže nachytať,
robí všetko preto len, aby ho nedostala.


Ľúbime Ťa maminka, Ty si naša hrdinka,
Obetavo pomáhaš, no život len jeden máš.

video piesne: účinkujú:
Richard Jurášek (8r.) a Viktória Jurášková (7r.)
https://youtu.be/P1yV3MxRBSI

Hrdinovia dnešných dní

Stvoril Pán Boh tento svet,
vdýchol život mnohým hneď.
Dal si nám dar veľkého,
stali sme sa pánmi všetkého.

Čo však s takým darom spravil
človiečik tak maličký,
myslel si, že on sa stáva
všemohúci nad všetkým.

Pokora sa vytratila,
láska sa len slovom stala.
Na každého sme závistlivo zazerali,
mamonou sa opájali.

Požehnaj im, Pane Bože,
ja viem, že sú neznalí.
Hlúposť im zastrela mozog,
Verím, že sa to napraví.

Prišiel deň, keď všetka sláva,
bohatstvo a mamona,
zbytočné sú pre človeka,
bo choroba ho zožiera.

Odrazu sú zdravie, šťastie,
prvoradé pre ľudí.
Som rád, že sú bližší k sebe,
srdcia sa im spojili.

Pán Boh to všetko vidí
a určite vie, čo činí.
Zastavil svet na krátku chvíľu,
dúfam, že ľudia pochopia tú výzvu.

S úctou hľadím na človeka,
ktorý vie, čo je obeta.
Šijú rúška, robia štíty, roznášajú obedy,
sú to pre nás hrdinovia dnešných dní.

Aj Zemi sa uľavilo,
keď svet zastal na chvíľu,
vidíme hviezdy, hory, nebo,
našli sme si cestu k Bohu.

Samuel Magulák
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
8.A

Modlitba za hrdinov
Na kolená k zemi padám,
odpovede stále hľadám.
Bože, prosím, veľmi moc,
príď nám všetkým na pomoc.
Celý mesiac žijem s tým,
či sa fakt nenakazím.
Doktori sa stále snažia,
sami na to však nestačia.
Vláda robí opatrenia,
lekári zas ošetrenia.
Nakazených je už veľa.
Nech sa stane tvoja vôľa.
Rodičia sa trápia s nami,
že sme doma stále sami.
Škola prázdna, domy plné.
Stoj pri nás aj v tomto zhone.
Do obchodu chodí jeden,
každý žije zo dňa na deň.
Hranice sa zatvorili,
Veľa rodín oddelili.
Napriek tomu všetkému,
verím, Bože jednému:
Stojíš pri nás každý deň,
nie je to len prchavý sen.
Hrdinom je dnes už každý.
Je to tak už raz a navždy.
Potlesk majú lekári,
vyľakať sa nedali.
Slúžia ľuďom deň čo deň.
Prosím za nich, dúfam smiem.
Svoje zdravie dnes neriešia.
Každým novým zdravým sa potešia.
Veď ty si náš Pán a Otec,
ochráň stádo svojich oviec. Pamätaj na svoje deti,
tvoje slnko na nás svieti.
To je koniec mojich slov.
Žehnaj dnešných hrdinov!
Amen

Hrdinovia dnešných dní

Hrdinovia dnešných dní,
to sú tí , ktorí teraz zachraňujú životy.
Zatiaľ čo na nás choroba prší
a každý len ticho čuší,
ich životy sa držia na vlásku pre naše,
a naša zem sa dostáva do poriadnej kaše.

Najprv z pekla ohne na nás išli,
potom na hádku veľkú to vyzeralo.
Keď utíchla hádka, všetky oblaky sa zišli,
a pán rozkázal nech prší!
Teraz choroba berie nám starých rodičov,
aj po chorých vybrala sa na lov.

Tak už otvorme oči a hľaďme vpred,
otvorme oči a pozrime, ako vyzerá náš svet.
Všade iba Covid, rúška, strach a žiaľ,
kto by si toto všetko prial ?

Počúvajte teraz všetci,
dospelí či deti,
hrdina je každý ten,
kto si karanténou nenechá kaziť deň.


Sofia Gondová
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
8.A

MODLITBA ZA SÚČASNÝCH HRDINOV
Pane, ďakujeme Ti, že si dávaš veľa síl lekárom a všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú chorým. Títo ľudia robia veľké veci pre tento svet. Sú to praví hrdinovia. Prosíme Ťa, aby si pomazal ich povolanie. Ďakujeme Ti aj za naše pani predavačky, ktoré musia denne zažívať veľký nával stresujúcich zákazníkov. Známi, susedia a všetci, ktorí dodržiavajú karanténu sú taktiež veľkou pomocou v normalizovaní svetovej pandémie. Je krásne vidieť a vnímať v tomto čase, ako sa snažíme pomáhať nezištne jeden druhému. Ďakujeme Ti za to Pane. Naučili sme sa oceniť, čo sme prednedávnom brali ako samozrejmé. Dal si nám ruky, aby sme nimi dokázali pomáhať iným. Prosíme Ťa, Pane, aby si nám spolu so svätým Rochusom, patrónom v boji proti epidémiám, pomohol zlepšiť situáciu. Ak malý vírus môže napáchať tak veľa škody, predstavme si, čo môže urobiť malé zrnko viery…
Amen.
Sofia Spišská
Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi
9. ročník

Hrdinovia našich dní 


Hrdinovia našich dní sú predavači, 
dajú nám, čo hrdlo ráči. 

Lekári a aj naši pekári, sestričky 
nasadnú do električky.

Všetky tieto povolania 
v každej kríze nás zachránia. 

A preto ďakujme hrdinom
každým jedným dňom. 

Modlitba silná pre nich letí, 
modlite sa všetky deti. 

Sestričky, lekári, predavači, 
pekári pomáhajú 
a nás veľmi milujú. 

A preto im prajem veľa zdravia, lásky, 
šťastie. 
Vo svojej modlitbe prihováram sa Bohu
za nich. 
Ďakujeme Vám všetkým! 

Hrdina je ten kto dáva,
nie ten, kto berie.
Každý sa s ním stretáva,
Ale nie každý o tom vie.

Pravý hrdina nevysvitne
s prvým lúčom slnka
nepovie o svojich činoch
je tieňom chrabrého vlka

Pravý hrdina je ten
Kto o vlastných činoch mlčí
Nechce slávu, peniaze, pozornosť…
Len mlčí a mlčí

V tomto čase
Hrdinu pozná každý
Zachraňuje životy
To si budeme pamätať navždy.

Hrdinovia dnešných dní
Milí čitatelia a poslucháči televízie Lux .Dovoľte aby som k tejto situácii povedala niečo aj ja sama. Každý z nás vie, že táto situácia je zložitá a každý z nás vie aké je ťažké pracovať na pracovisku, kde mnohí ľudia vám pred očami umierajú ,dokonca aj mladí. Je veľmi ťažké sa pozerať na ľudí ktorí trpia kvôli chorobe. Títo ľudia sú pre mňa najväčšími hrdinami. Sú to práve lekári, záchranári, policajti, hasiči, predavačky, poštárky v každom prípade všetci ktorí pracujú a musia pracovať. Obdivujem ľudí ktorí sa dokážu odpojiť z prístrojov a pomôcť ľuďom ktorí sú od nich mladší sú to najmä starí ľudia. Hrdinom môže byť každý z nás, kto niečo urobí pre svojho blížneho alebo pre niekoho z nás.
Naším najväčším hrdinom je Ježiš. On jediný, sa dokázal obetovať za nás na kríži pre naše hriechy, aby nás mohol zachrániť. Ježiš nás chcel zachrániť, pretože bez neho by nebolo nebo a nebol večný život. Mohli by sme sa zamyslieť aj nad tým aké to mal Ježiš ťažké, keď musel ísť na kríž a na kríži vylial svoju krv. V každom z nás sa skrýva Ježiš, cez nás Ježiš pomáha druhým, keď niekto niečo potrebuje napríklad náš súrodenec alebo mama potrebuje pohár vodu z láskou ju podáme Ježišovi. Ježiš hovorí: Bol som smädný a dali ste mi piť, bol som hladný a dali ste mi jesť. Keď robíme dobré skutky pre druhých, sami sme hrdinami.
Mnoho ľudí sa pýta prečo sa toto stalo. Ani ja sama neviem na túto otázku odpovedať, na tomto svete vládne zlo, to každý vie Ježiš podľa mňa chcel aby sa ľudia polepšili, zamysleli či žijú správny život.
Na záver by som chcela dodať že každý z nás je hrdinom a nemusí o tom ani vedieť ale niekto hore to o nás vie- JEŽIŠ.
Požehnané nadchádzajúce dni želám všetkým

Čo sa to dnes deje?

Koronavírus celý svet postihol,
sťa meč do srdca zasiahol.
Ako pomôcť môžeme,
keď iba deti sme?
Jednoducho modlitbou – krátkou a či dlhou.

Panna Mária tak ťa ja dnes prosím,
veď vždy v srdci ťa nosím. 
Zachráň nás veď sme tvoj ľud,
prosím neprehliadni ani jeden kút.
K Ježišovi sa hneď vrátime,
to ti mi tu sľúbime. 
Ty nás predsa miluješ i počuješ
a odpustiť tiež všetkým vieš. 
Lebo len ty a tvoj syn
ste naša záchrana,
celého sveta ochrana.
Veď aj keď predminulé roky nás vírusy zasiahli
len Mária, Ježiš a svätý nám pomohli.
                                                                AMEN

Ďakujem tiež záchranárom,
lekárom či zdravotníkom
oni všetci nám pomáhajú
svoje zdravie i svoj život za nás dávajú.
Nech sú požehnaní títo ľudia,
ale aj tí čo inak pomáhajú alebo sa modlia.
My povzbudiť vás chceme,
lebo obetovať sa to je ťažké
a my to dobre vieme.
Ďakujeme vám, že i v ťažkej situácii
pomáhate nám. 

Terézia

Najväčší sen

Keď som bola malá, chcela som byť lekárkou. Možno si poviete, že každé dieťa svoje túžby o povolaní menilo každý deň. Pre mňa to však neplatilo. Mala som štyri roky a liečila som choré medvedíky. Nasledovali ľudia, neskôr som dostala plastové nástroje…Ani som sa nenazdala a bola som na výške. Tam to už bolo oveľa ťažšie…To všetko bolo predtým. Minulosť je za nami a teraz prišla prítomnosť. A prítomnosť je koronavírus. Akurát, keď som nastúpila do práce to muselo prísť! No nič, ešte než pôjdem liečiť rôzne choroby, pomôžem zachrániť svet! Keď som plná nádeje prišla do práce, rozdali nám také divné obleky. Nechcem vám klamať, vôbec som nevedela, ako si ich nasadiť. Ach jaj. Tak ešte raz…Dobre. No zaujíma ma, ako budem jesť. A piť. A…ako budem chodiť na záchod?! Moja nádej sa pomaly vytrácala. Ale radšej som už išla do ordinácie, lebo som sa trochu zasnívala. Poverila ma, aby som sa starala o infikovaných. Hm. Sú tu zatiaľ dvaja. Mám trochu času, tak idem zavolať manželovi. Deti majú už dva týždne prázdniny, aspoň sa ho spýtam, ako sa mu s nimi učí. Po nekonečnom zvonení zdvihne. Porozprávam mu o mojej práci a spýtam sa na deti. Hovorí, že toho majú oveľa viac, ako v škole. Vraj nič nestíha, keďže musí robiť aj domáce práce. Poviem mu, že keď dnes večer prídem domov, všetko dám do poriadku. Odpovie mi, že som hrdinka. To sú všetci lekári, čo pracujú v týchto časoch. Už sa chystám na odchod, keď ma zrazu zastaví riaditeľka. ,,Kam ideš?“ Začudujem sa. ,,No asi…domov?“ Domov teraz chodiť nebudete, iba pri špeciálnych príležitostiach!“ povie sucho. Moja nálada je na bode mrazu. Mám chuť kričať a plakať, ale…možno poznám niečo, čo by mi pomohlo. Kaplnka. Prídem tam, pokľaknem a pomodlím sa: ,,Pane, daj, aby koronavírus, čo najskôr skončil a dodávaj silu lekárom a všetkým hrdinom týchto dní, aby sme chorobu prekonali.“ A tak sa to len začalo…